_{Vízia bez úlohy je sen, úloha bez vízie je klam, ale úloha s víziou môže zmeniť svet.
(Čierny los)}

_{použité fotografie sú naše alebo našich kamarátov}

Rok 2011
Olšinka si zvyká, že už po nej nejazdia traktory a že sa tam už neorie. Rastie kadečo, a kadekde. Sem-tam sme do volačoho zasiahli - niečo sme zasadili, niečo sme pokosili, niečo sme ochránili... Ale len jemne a potichu, aby sme nevyrušili Prírodu a jej plány :))




Dáša: "Ja sa teším keď Vás vidím :)"

Hanka: "ja si spomínam na výborné opekačky, deti nevidím celý deň, lebo behajú kade-tade :), dokonca som si aj vlastnoručne zasadila tri stromy, kedže raz s nami nebola Heňa... Ešte sa mi veľmi páči tá energia ľudí čo tam vždy je, ... aj keby sme tam len tak mali byť... a som veľmi rada, že dvaja naši slobodní kamaráti si našli priateľky, jeden dokonca na Olšinke ... :)"

Paťo: "Bolo by dobre keby sme sa trochu viac aktivizovali (my všetci)... no, hej, no, no neviem... no, áno. To je všetko..."

Janka: "Som strašne zvedavá, ako budete pokračovať. Ešte som sa s tým nestotožnila, ale páči sa mi ten nápad..."

Peťo: "Tento rok som mal pocit, že sa už poznáme dlhé roky :)). Vždy keď sa stretneme, je mi veľmi dobre. A Olšinka... je to príjemné dobrodružstvo sledovať, ako sa intenzívne obhospodarované pole pomaličky mení, ako sa uzdravuje... čo všetko sa tam deje. Šokovalo ma, ako rýchlo sa na jar všetko zazelenalo."

Hanka: "a ešte... chcem, aby sme tie stromy, ktoré sme tam zasadili, dokázali ochrániť, aby rástli, a aby z nich boli veľké stromy... to čo sme začali, aby sme dotiahli."

Dáša: "Rok 2011 na Olšinke bol opäť utužujúci medzi ľuďmi, aj pri zažívaní prírody, okolitej krajiny. Pre mňa bol veľmi radostný pri všetkých stretnutiach na pozemku, aj len tak pri posedeniach, keď sme debatovali o tom, čo ďalej spoločne, alebo vo svojich individuálnych životoch. Vtedy som si úplne jasne uvedomila, že som stretla kamarátov, s ktorými budem vždy rada, keď ich životné cesty budú prepletené s mojimi. Spomínam si na príjemné chvíle pri vyslobodzovaní kríčkov na jar, pri sadení, pri kosení, rozmýšlaní kde to zasadíme, čudovaní sa, kde to vyrástlo a ako to zarástlo. Prijemné bolo vidieť, koľko ďalších kamarátov chce pomôcť, môže sa s nami cítiť dobre. Potešilo ma, keď prišla Táňa a bolo jasné, že má Olšinkáčov stále v srdci. Ďakujem tiež členom, ktorí sa venovali prezentovaniu a zviditelňovaniu nášho zámeru. "



viac fotiek tu...





Rok 2010
vyhodili sme kotvu medzi Pernekom a Kuchyňou. Založili sme občianske združenie (Pôdne Spoločenstvo Olšinka), poskladali sme dokopy poslanie, ciele a princípy fungovania. A občianske združenie začalo fungovať. Získali sme na PSO prvý pozemok (1 hektár). Poskladali sme dokopy naše očakávania a preklopili to do základnej kostry dizajnu. Začali sme komunikáciu s miestnym úradom. Na jeseň nám geodet zameral pozemok - vyznačili sme ho v teréne (oddelili od susedného poľa). Upravili sme vjazd na pozemok, zasadili sme živý plot a minilesík pri ceste (s ochranou proti okusu zvieratkami). Udiali sa nám dosť veľké rošády v združení - vystúpili Pavol Kenderessy, Táňa Haruštiaková, Erika Galanská, Roman Oravec, Milada Kmeťová. Dáša Zemanovičová vstúpila :). Čiže je nás teraz 7, a veríme že už nás bude len viac. Čiastočne sú tieto zmeny spôsobené finančnými záležitosťami, čiastočne osobnými preferenciami a revíziou osobných plánov vo fáze keď sa projekt zreálnil do súčasnej podoby.




Dano: "V roku 2010 sa udiali zázraky - spojili sa ľudia a sily, ktorí vytvorili nové "miesto na svete" - slobodné a plné krásnych snov.."

Táňa: "ja predovšetkým ďakujem za možnosť byť jednou z vás v roku 2010. Za možnosť zdielať nadšenie ako vtedy na posedení v krčme v Dúbravke keď sa tvoril ten statement do stanov... aj napr. sadenie stromčekov bolo pre nás s malou nezabudnuteľné. Pre mňa to bolo o stretnutí rovných ľudí, ktorí horia, smerujú a cítia veci podobne ako ja.. Tešila som sa na každú chvíľu, každé slovo, každý pohľad.."

Dáša: "Našla som s vami priateľstvo, porozumenie, spoluprácu, radosť zo spoločných chvíľ, priestor na tvorivosť a načerpanie síl, inšpiráciu ako robiť lepšie veci, a zvedavosť čo ešte zažijeme a ktoré naše sny sa splnia... "

Peťo: "Mňa veľmi potešili spoločné momenty na Olšinke - kopec smiechu a radosti pri sadení stromčekov a kríčkov, ich oplocovaní. A to že sa tam aj naše deti cítili fajn. A poldove jazierko pri ceste, danov mini-kopček cez cestu. No a jasne, aj môj raketový low-cost horáčik :)). Dáškine zeleniniaky, Jeline psi a deti. A špeciálne čaro malo aj vymeriavanie s paťom a poldom... a aj prvá noc strávená pod Olšinkáčskymi hviezdami :)"

Marek: "Rok 2010 a Olsinka, vela pohodovych chvil pri spolocnych akciach, ci uz islo o hranicenie pozemkov, nocne vymeriavanie, prvu noc na Olsinke, prebudenie rannou rosou, cesta do prace, stretnutie so starostom.

A vlastne este skorojarny kurz Jardu Svobodu, jarne sadenie a zakorenovanie, v sulade s prirodou, hladanie dalsich pozemkov, vyhry a prehry.

Jesenne sadenie plotov, oplocovanie plotov, aby nam ich nezozrali :-). Ked sa tak obzriem, vela radosti pohody a lasky. Lasky k ludom a ku krajine, ktora prepaja tu vonkajsiu s tou vnutornou. Citim, ze individualizmus ktory sa dnes preferuje, mi nesedi. Stary rok priniesol novych a odniesol uz znamych, mne blizkych ludkov, a bohuzial zda sa, ze do nenavratna :-(.

Myslim, ze by sme si mohli vziat, ako nasu hymnu piesen:
"Bolo nás jedenásť, už nás je len desať..." ;)

Nuz a buducnost je myslim neista, kedze lokomotiva Peto sa rozhodol zapriahnut do svojho projektu a je to citit, ze para na dva smery neostava, tak dufam, ze sa dokazeme, my prezivsi, mozno paradoxne spociatku najviac opatrni, zapriahnut a potiahnut Olsinku, zasa o kus dalej."




viac fotiek tu...