_{Vízia bez úlohy je sen, úloha bez vízie je klam, ale úloha s víziou môže zmeniť svet.
(Čierny los)}

_{použité fotografie sú naše alebo našich kamarátov}

Rok 2010
vyhodili sme kotvu medzi Pernekom a Kuchyňou. Založili sme občianske združenie (Pôdne Spoločenstvo Olšinka), poskladali sme dokopy poslanie, ciele a princípy fungovania. A občianske združenie začalo fungovať. Získali sme na PSO prvý pozemok (1 hektár). Poskladali sme dokopy naše očakávania a preklopili to do základnej kostry dizajnu. Začali sme komunikáciu s miestnym úradom. Na jeseň nám geodet zameral pozemok - vyznačili sme ho v teréne (oddelili od susedného poľa). Upravili sme vjazd na pozemok, zasadili sme živý plot a minilesík pri ceste (s ochranou proti okusu zvieratkami). Udiali sa nám dosť veľké rošády v združení - vystúpili Pavol Kenderessy, Táňa Haruštiaková, Erika Galanská, Roman Oravec, Milada Kmeťová. Dáša Zemanovičová vstúpila :). Čiže je nás teraz 7, a veríme že už nás bude len viac. Čiastočne sú tieto zmeny spôsobené finančnými záležitosťami, čiastočne osobnými preferenciami a revíziou osobných plánov vo fáze keď sa projekt zreálnil do súčasnej podoby.




Dano: "V roku 2010 sa udiali zázraky - spojili sa ľudia a sily, ktorí vytvorili nové "miesto na svete" - slobodné a plné krásnych snov.."

Táňa: "ja predovšetkým ďakujem za možnosť byť jednou z vás v roku 2010. Za možnosť zdielať nadšenie ako vtedy na posedení v krčme v Dúbravke keď sa tvoril ten statement do stanov... aj napr. sadenie stromčekov bolo pre nás s malou nezabudnuteľné. Pre mňa to bolo o stretnutí rovných ľudí, ktorí horia, smerujú a cítia veci podobne ako ja.. Tešila som sa na každú chvíľu, každé slovo, každý pohľad.."

Dáša: "Našla som s vami priateľstvo, porozumenie, spoluprácu, radosť zo spoločných chvíľ, priestor na tvorivosť a načerpanie síl, inšpiráciu ako robiť lepšie veci, a zvedavosť čo ešte zažijeme a ktoré naše sny sa splnia... "

Peťo: "Mňa veľmi potešili spoločné momenty na Olšinke - kopec smiechu a radosti pri sadení stromčekov a kríčkov, ich oplocovaní. A to že sa tam aj naše deti cítili fajn. A poldove jazierko pri ceste, danov mini-kopček cez cestu. No a jasne, aj môj raketový low-cost horáčik :)). Dáškine zeleniniaky, Jeline psi a deti. A špeciálne čaro malo aj vymeriavanie s paťom a poldom... a aj prvá noc strávená pod Olšinkáčskymi hviezdami :)"

Marek: "Rok 2010 a Olsinka, vela pohodovych chvil pri spolocnych akciach, ci uz islo o hranicenie pozemkov, nocne vymeriavanie, prvu noc na Olsinke, prebudenie rannou rosou, cesta do prace, stretnutie so starostom.

A vlastne este skorojarny kurz Jardu Svobodu, jarne sadenie a zakorenovanie, v sulade s prirodou, hladanie dalsich pozemkov, vyhry a prehry.

Jesenne sadenie plotov, oplocovanie plotov, aby nam ich nezozrali :-). Ked sa tak obzriem, vela radosti pohody a lasky. Lasky k ludom a ku krajine, ktora prepaja tu vonkajsiu s tou vnutornou. Citim, ze individualizmus ktory sa dnes preferuje, mi nesedi. Stary rok priniesol novych a odniesol uz znamych, mne blizkych ludkov, a bohuzial zda sa, ze do nenavratna :-(.

Myslim, ze by sme si mohli vziat, ako nasu hymnu piesen:
"Bolo nás jedenásť, už nás je len desať..." ;)

Nuz a buducnost je myslim neista, kedze lokomotiva Peto sa rozhodol zapriahnut do svojho projektu a je to citit, ze para na dva smery neostava, tak dufam, ze sa dokazeme, my prezivsi, mozno paradoxne spociatku najviac opatrni, zapriahnut a potiahnut Olsinku, zasa o kus dalej."




viac fotiek tu...